Vanilkové rožky

           
          Zima, teda aj jeseň, je pre mňa velmi čarovné obdobie. Takmer všetky závažné rozhodnutia, životné zmeny, udalosti, zlomy (pracovné či osobnostné), stratenia, nájdenia – lásky, samej seba, varenia...pekných vecí v škaredých dňoch... Skrátka všetko zásadné sa mi spravidla deje vždy počnúc obdobím žltých listov a zubatého slnka, cez hmlu, skrehnuté ruky, vôňu škorice, až po obdobie roztápajúceho sa snehu, ladu...vonku alebo doma doma v posteli.
Možno preto, že trávime menej času túlaním sa po vonku, sedením na terasách podnikov v mätovom opare štrngajúcich drinkov, s prázdnymi hlavami a sme viac doma. Sami so sebou, s partnerom, rodinou...všetko je koncentrovanejšie a také ako keby menej slobodné. Máme tak viac času venovať venovať sa aj kuchyni. Každému sa lepšie varí keď je chladno, teda ak vyjmeme atmosferickú letnú grilovačku.. Ďalej, čas experimentovať, hladať nové chute, prehrabávať sa vo fantázií, naučiť sa nové recepty, napraviť chyby v tých našich, alebo v nás ako takých... a zapísať si to, lebo o rok si to už nebudeme pamätať.

Práve v tomto období som minulý rok dotiahla môj recept na zdravšiu verziu vanilkových rožkov do dokonalosti. Ako jeden z mála som si ho na moje šťastie zapísala, pretože boli prudko návykové a robila som ich asi polroka nonstop, v maximálne týždňových pauzách pre všetkých, čo ich u mňa ochutnali.
Tentorok som ich išla robiť opäť. Vo štvrtok. Večer. V novembri. Preistotu.
Do Vianoc je síce ešte ďaleko, ale po absolvovaní depresívnej cesty v preplnenej MHD sivými ľuďmi so zvesenými kútikmi, hlavami, ramenami...poď ťarchou sychravého dňa, starostí ktoré možno ani nemali...som mala emóciu zavrieť sa pred tou zvláštnou negativitou v kuchyni a zažiť tam niečo krásne. Voňavé. Po vanilke, ktorá prevonia vzduch, zohreje byt a zmierni ten lahkodepresívny pocit z dopadajúcej hmly na lesklý chodník za oknom.
Hrá mi džez v kuchyni osvetlenej len nad kuchynskou linkou. Šúlam na nej rožteky, z ktorých už teraz cítiť esenciu vlašských orechov a milovanej vanilky. Keď na ne začne pôsobiť teplo v rúre, tá neodolatelná kombinácia masla, orechov, vanilky a cukru sa okamžite dostane všade. Do každého kúta bytu, do vlasov, dokonca aj von na chodbu. Blažene a tak trochu nepríčetne sa usmievam, s privretými očami hladiac z okna... takto voní teplo, pokoj , zima a aj láska. Láska preto, že okrem toho, že sú zamilovaniahodné, spomínam si, že to bol prvý vianočný darček, ktorý som dala svojmu mužovi. Poznali sme sa vtedy presne 4 dni a bolo bolo to práve na Vianoce, pár rokov dozadu.
          Dnešné pečiace sa rožteky ale nerátali s nepredvídatelnými okolnosťami, ktorými boli v tomto prípade nečakaný príchod chlapa domov z práce a obraz ktorý sa mu naskytol pri vojdení do kuchyne. Vidí svoju milovanú, zahalenú do županu, vône masla, tej čarovnej vanilky, domova, nazerať do rúry a zatvárať oči, keď pootvorí jej dvierka aby sa nadýchla toho zázraku...
Samozrejme to dopadlo tak, že som nemala len ruky, ale aj zadok celý od múky, čo ostala na linke a rožky nezvládli ten neutíchajúci nápor sálavého tepla a prihoreli. 
Takže, upozorňujem vás, že keď sa pustíte do ich pečenia, netreba sa nechať zviesť a rozptylovať, ale dobre ich strážiť.

VANILKOVÉ ROŽKY  

Budete potrebovať:

500g hladkej múky
200g mletých vlašských orechov
300g masla
50g práškového cukru (plus na obalovanie)
50g krupicového cukru
2 balíčky vanilkového cukru
2 vajká
1 zarovnaná ČL kypriaceho prášku

Postup:

Vyšlahajte maslo s krupicovým cukrom, práškovým cukrom, jedným balíčkom vanikového cukru a postupne zašlahajte vajíčka. Potom pridajte múku s kypriacim práškom a orechy. 
Teraz chvíločku potrvá, kým z tej zdanlivo prašnej a netvárnej hmoty spracujete cesto. Hlavná je hrubá sila a teplé ruky :) 
Keď sa vám to podarí, zabalte cesto do potravinárskej fólie a dajte ho na 2 hodinky do chladničky. Po vybratí počkajte kým sa "oteplí" na izbovú teplotu.
Vyhrejte si rúru na 170'  a vytvarované rožteky na plechu s papierom na pečenie vložte do rúry.
Čas pečenia vám nepoviem. Lebo neviem. Skrátka, keď začnú voňať a nadobudnú béžovkastý odtieň. 
Vyberte ich z rúry a ešte teplé, ale pozor! nie horúce, pretože sú príliš krehké, obalte v zmesi práškového a vanilkového cukru.
Následne ich poukladajte do uzatváratelnej krabice. A ak vydržíte, otvorte ju až o týždeň. To čakanie bude stáť zato. Ale ak nje, nič sa nestane. Len budú chrumkavejšie. Mne samej počkať týždeň podarilo tiež len asi dva razy..čiže, úplná pohoda :)

A..užite si ich ;)